Naše psy

Pred viac ako 8mi rokmi sme sa s mužom sťahovali do rodinného domu na dedine. Vedeli sme, že chceme do domu priniesť zo sebou aj psa, nevedeli sme však ešte akého. Čítali sme knížky o psoch a plemenách, ale stále sme sa nevedeli rozhodnúť. Jedného dňa prišiel môj muž domov s časopisom Pes a mačka, kde bola na titulnej stránke fotografia beaucerona (Ceasara Eso Best – otca nášho Colina a deda našej Ester). Článok vo vnútry časopisu bol pre nás rozhodujúci. Po jeho prečítaní sme sa rozhodli pre beaucerona – plemeno, o ktorom sme dovtedy nepočuli.

Colin je nás prvý pes. Na deň keď sme si ho priniesli domov nikdy nezabudnem, boľ to aj prvý den v našom rodinnom dome. Nemali sme vtedy veľa – svoje osobné veci, stôl, 2 kreslá, matrace na spanie a COLINKA. Ako šteňa boľ Colin malý terorista a krokodýl v jednom. Jeho ostré zúbky nenechali nič a hlavne nikoho v kľude. Každá pohybujúcia sa noha bola korisť, ktorú bolo treba lapiť. Nemali sme vtedy ešte dorobené ploty, preto boľ Colin vychovánaný v dome. Brávali sme ho aj všade zo sebou, chodil s nami po návštevách, cestoval s nami vlakom, autom, metrom, chodil po eskalátoroch aj v Prahe po Václaváku.
Teraz je Colin už niekoľko rokov celoročne vonku, no do dnes má vo zvyku kontrolovať, čo dobré máme v kuchyni.